Čo sú to tie antioxidanty? Počul o nich už určite každý, kto sa trochu viac zaujímal o svoju stravu. Zjednodušene by sme antioxidanty mohli nazvať ochrannými látkami, pretože „lapajú odpadky“ tzv. voľné radikály (oxidanty) a tak dokážu v ľudskom tele kompenzovať nezdravé vplyvy plynúce z oxidačných procesov.
Oxidácia (okysličovanie) je chemický proces, ku ktorému dochádza v prítomnosti vzduchu (kyslíka). Živiny dopravené do tela v procese tvorby energie oxidujú a výsledkom nie je len energia, ale tiež vedľajšie produkty - voľné radikály (oxidanty). Je to prirodzený a bežný jav, aj voľné radikály sú celkom bežné. Môžeme ich rozdeliť na endogénne a exogénne. Endogénne voľné radikály pochádzajú z vnútorných procesov organizmu, akými sú napr. narušený metabolizmus alebo zápal. Exogénne voľné radikály pochádzajú zo zdrojov mimo organizmu, kedy sa vytvoria v dôsledku napr. znečistenia životného prostredia, slnečného žiarenia, fajčenia, namáhavých pohybových aktivít, konzumácie alkoholu, stresu atď.
Voľné radikály dokonca môžu byť pre telo aj užitočné. Pomáhajú napríklad vyrábať energiu pre celé telo, aktivizujú niektoré enzýmy a bez nich by nebolo možné ani rozmnožovanie. Organizmus vyrába voľné radikály a súčasne aj antioxidanty, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podporujú v činnosti, zároveň si navzájom zabezpečujú aj energiu. Všetko je v poriadku dovtedy, pokiaľ sa telu darí držať ich „pod kontrolou“. Ak však začnú voľné radikály prevládať nad antioxidantmi, nastane tzv. oxidačný stres a škodlivé voľné radikály začnú poškodzovať a ničiť zdravé bunky, aby mohli vytvoriť bunky pre svoj rast. Preto sú voľné radikály zodpovedné za mnohé chorobné procesy, predčasné starnutie, zníženú imunitu, nádorové ochorenia, zápaly, cukrovku, respiračné choroby, choroby srdca a srdcovo-cievneho systému vrátane aterosklerózy, poruchy tráviaceho traktu a pečene vrátane hepatitídy, kĺbové abnormality vrátane artritídy, mozgové poruchy vrátane senilnej demencie, Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby, mozgovú mŕtvicu, ochorenia očí vrátane šedého zákalu atď. Tiež sa spolupodieľajú na kožných chorobách vrátane spálenia kože slnečným žiarením. Sú to takmer všetky ochorenia, ktoré sa skryto vyvíjajú po dlhú dobu. K negatívnym javom oxidačného stresu možeme pridať aj svalovú bolesť, ktorú cítime pár dní po ťažkom cvičení (ľudovo svalovicu) a následnú zhoršenú regeneráciu.
Naše telo síce produkuje antioxidačné látky, ale iba v obmedzenom množstve, takže je vhodné ich dopĺňať formou vhodnej stravy.
Antioxidanty môžeme rozdeliť na prirodzené a syntetické.
Prirodzené antioxidanty sa nachádzajú v najväčšom množstve v ovocí a zelenine s výraznou farbou. Sú to napríklad brusnice, pomaranče, červená paprika, paradajky, špenát, tekvica alebo mrkva. Antioxidanty obsahuje aj zelený a čierny čaj, mliečne výrobky, pečeň, mastné ryby, obiloviny, strukoviny, orechy, semená atď. Medzi antioxidanty patria aj niektoré vitamíny (A, C, E) a minerály (zinok, mangán, selén, železo). Antioxidanty v ovocí i zelenine na čele s vitamínom C na vzduchu veľmi rýchlo oxidujú. Vieme, že ak prekrojíme jablko alebo avokádo, ich povrch na vzduchu veľmi rýchlo zhnedne. Spôsobujú to práve oxidačné procesy vyvolané voľnými radikálmi. Ak spomínané ovocie pokvapkáme citrónovou šťavou, proces oxidácie spomalíme. V citrónovej šťave sa totiž nachádza vitamín C, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie prírodné antioxidanty.
Každá potravina obsahuje odlišné spektrum i množstvo antioxidačných látok. Je však dôležité vedieť, že antioxidanty sú v oveľa väčšej miere prítomné v potravinách konzumovaných v surovom stave, než v tepelne upravenej zelenine/ovocí.
Syntetické (umelo vyrábané) antioxidanty sú prídavné látky, ktoré ochraňujú potraviny pred oxidáciou (hlavne oxidáciou tukov). Udržiavajú chuť a farbu potraviny a predlžujú jej dobu trvanlivosti.
Napríklad už spomenutý vitamín C (Kyselina askorbová, E300). Ten má podobu bieleho prášku, ktorý je dobre rozpustný vo vode. Priemyselne sa vyrába chemickou syntézou z hroznového cukru. Dá sa získať aj priamou extrakciou z ovocia a zeleniny, ale táto metóda je drahšia a chemické zloženie výsledného produktu je rovnaké. Používa sa ako antioxidant aj ako konzervant napr. v ovocných džúsoch, nealkoholických nápojoch, džemoch alebo v pekárenskom či mäsovom priemysle na ochranu pred oxidáciou tukov. V primeranom množstve nespôsobuje žiadne zdravotné problémy.
Problém však je, že mnohé syntetické antioxidanty majú aj nežiaduce vedľajšie účinky. Napríklad taký veľmi účinný antioxidant E319 (terciálny butylhydrochinon), ktorý vo väčších množstvách môže spôsobiť nevoľnosť, zvracanie a celkovú dezorientáciu (malátnosť). Niektoré zdroje ho dokonca spájajú aj so vznikom rakoviny močového mechúra, preto je v mnohých krajinách zakázaný (pozri Zoznam nebezpečných „éčok“).
Antioxidanty hrajú kľúčovú úlohu pri prevencii a liečbe mnohých ochorení. Rôzne antioxidanty nás chránia pred rôznymi typmi voľných radikálov v rôznych častiach buniek a v rôznych častiach tela. Preto je dôležité ich prijímať v dostatočnej miere, najlepšie denne
formou určitej dávky ovocia a zeleniny, čím sa dosiahne prísun
ochranných biolátok do tela.
Ak siahame po nejakých antioxidantoch vo forme doplnkov stravy, vhodnejšie ako izolované antioxidanty získané syntézou z iných látok sú zmesi antioxidačných látok (vždy nejlepšie prírodného pôvodu). Dôvod je ten, že účinok jednotlivých antioxidantov nie je izolovaný, ale pôsobí tzv. synergickým efektom (celkový efekt všetkých antioxidantov je väčší ako súčet účinkov jednotlivých antioxidantov).
Zdroje:
[1] primar.sme.sk
[2] eufic.org
[3] Image courtesy of khumthong at FreeDigitalPhotos.net and Maklay62 at Pixabay.com
Mohlo by vás zaujímať:
Omega 3,6,9 ...
Včelie liečivá (med, peľ, propolis a materská kašička)
Prebiotiká, probiotiká a symbiotiká
Prídavné látky v potravinách, potravinové aditíva alebo ľudovo "éčka"
Zelené potraviny (chlorella, spirulina, zelený jačmeň, zelená pšenica)
Pohánka - príprava a recepty
Javorový sirup - charakteristika a použitie
Aloe vera - veľký prírodný liečiteľ
Olej z čiernej rasce
Teplá voda s citrónom – kedy áno a kedy nie
Cukry (sacharidy) a ich metabolizmus
