„Dieťa má bližšie k divochovi ako k anjelovi.“ (C.Gasquoine Hartley)
Tejto myšlienky sa drží aj Harvey Karp, známy americký pediater, vo svojej knihe „Najšťastnejšie batoľa v okolí“.
Batoľací vek (od 1. do konca 3. roku) je podľa Harveyho vrcholom rodičovstva.
Je to pre rodičov veľmi náročné, ale zároveň aj krásne obdobie. Neexistuje totiž nič podobné, čo by rodičovi pomohlo uvidieť svet tak nádherne novými spôsobmi, ako dieťa do 3 rokov. Hmyz v tráve, ovečky v oblakoch, hrady z piesku, ...
Batoľatá prekypujú zvedavosťou, nadšením a neodolateľným šarmom. Nekonajú a nemyslia však ako staršie deti, preto rodičovské rady, ktoré sa osvedčujú v prípade starších detí, tu často zlyhávajú.
Prečo?
Pretože počas prvého roku života dostalo dieťatko všetko, čo chcelo (prsník, cumlík, hračku, čistú plienku, ...). Po prvom roku však už dostáva ani nie 90% toho, čo by chcelo. Na väčšinu svojich prianí počuje odpoveď „nie“, z rôznych dôvodov. Jasne, že sa mu to nepáči. A dáva to najavo. A tak rodič skúša odviesť jeho pozornosť, vysvetľuje, potvrdzuje jeho pocity, ..., až pokiaľ mu nedôjde trpezlivosť.
Po mnohých rokoch praxe si Harvey Karp uvedomil, že techniky ako uistenie („Iba ťa to trochu zaštípe.“), sústrasť („Ja viem, že nemáš rád injekcie, ale ...“), rozptýlenie („Pozri sa na túto smiešnu hračku!“) a zdvorilá logika („Môžem sa ti pozrieť do uška?“), vo väčšine prípadov nefungujú, preto začal využívať iné techniky, ktoré označuje ako „prehistorický spôsob výchovy batoliat“.
Aby tieto techniky rodič ľepšie pochopil, v úvodnej časti svojej knihy Harvey vysvetľuje fascinujúcu podobnosť medzi batoľaťom a pračlovekom. Batoľa okolo jedného roka je bystré asi ako šimpanz. Batoľa od 18 do 24 mesiacov je vývojovo na rovnakej úrovni ako človek neandertálsky pred 2 miliónmi rokov. Je prirodzene zvedavé, emocionálne rozkolísané, koná skôr ako myslí, je vzdorovité, energické, väčšinou šťastné, neschopné dlhšie sa sústrediť a má obmedzené jazykové schopnosti. V období medzi 24. až 36. mesiacom má batoľa vývojovo blízko k jaskynnému človeku, ktorý žil pred 150 000 rokmi. Má plynulejšie a istejšie pohyby, väčšiu trpezlivosť, učí sa nielen nové slová ale aj pravidlá reči, často má rado pravidelnosť a poriadok a stále viac chce robiť to, čo od neho požadujú ostatní. Od 36 do 48 mesiacov je batoľa vývojovo podobné prvým moderným ľuďom, dedinčanom, ktorí žili pred 10 000 až 60 000 rokmi. Badať u neho veľký pokrok v reči, sociálnej aj intelektuálnej oblasti. Je to obdobie prvých priateľstiev.
Je to taký zjednodušený spôsob ako viac porozumieť svetu batoľaťa, pochopiť jeho myslenie a jeho reč.
Chovanie batoľaťa ovplyvňuje aj jeho temperament. Je to spôsob, akým osobnosť batoľaťa reaguje na svet, teda jeho postoje, prispôsobivosť, základná nálada atď. Temperat sa nedá zmeniť, ale dá sa s ním pracovať.
Tri základné typy temperamentu sú: mierny, opatrný, odvážny.
Mierne deti (cca 40%) sú jemné, prispôsobivé, aktívne, usmievavé, nie príliš vážne a otvorené novým zážitkom. Väčšinou sa zobúdzajú veselé a ráno sa kľudne hrajú. Majú pomerne pravidelný spánok a jedenie, majú radi nové situácie, dobre znášajú presuny a zmeny, dobre vychádzajú s ostatnými a vedia sa pomerne dobre sústrediť na hru.
Opatrné deti (cca 15%) sú váhavé, citlivé, neposedné, divoké, vášnivé, plné obáv, nemajú radi zmeny a prekvapenia. Aj keď sú väčšinou kľudné, rýchlo sa vyľakajú a nemajú odvahu. Často bojujú do poslednej chvíle. Majú krátkodobú pozornosť a sú veľmi citlivé na zvuky a pachy.
Vzdorovité (odvážne) deti (cca 10%) sú často označované ako „náročné“. Sú to deti všetkých možných „naj“: najaktívnejšie, najodvážnejšie, najcitlivšie, najvášnivejšie, najnáladovejšie, najnetrpezlivejšie, najviac neústupčivé a so silnou vôľou. Asi tretina detí sa nedá zaradiť do žiadnej z týchto kategórií.
Harvey Karp zistil, že najlepší spôsob, ako hovoriť s rozrušeným batoľaťom, je tento: skôr, než rodič povie, čo si myslí, zopakuje láskavým tónom, čo povedalo batoľa (alebo čo by povedalo batoľa, ak by mohlo). Pokiaľ sa preskočí tento dôležitý úvod, ktorý Harvey nazýva pravidlom reštaurácie rýchleho občerstvenia (tam sa totiž najskôr zopakuje objednávka a potom príde na rad cena), rozrušené batoľa možno ani nebude schopné počúvať. Veď aj dospelý v hneve často „nevidí a nepočuje“. Navyše je pre batoľa do troch rokov v podstate nemožné rozumne uvažovať, lebo jeho ľavá hemisféra mozgu, ktorá zodpovedná za logické uvažovanie ešte nie je dostatočne vyvinutá. Preto by rodič nemal očakávať, že jeho rozrušené batoľa bude rozumné a prístupné kompromisom – to v zlosti nedokáže často ani dospelý.
Spôsob úspešnej komunikácie s batoľaťom Harvey označuje ako tzv. BATOĽŠTINA. Zdôrazňuje, že pri tomto jazyku dôležitejšie ako čo povedať, je ako to povedať.
Batoľština má tieto základné pravidlá:
- najskôr použiť pravidlo reštaurácie rýchleho občerstvenia - najlepši spôsob ako hovoriť s rozrušeným batoľaťom je najskôr PÁR KRÁT ZOPAKOVAŤ to, čo povedal on, alebo čo by povedal, ak by mohol, prípadne čo si rodič myslí, že batoľa cítí, a to s maximálnou láskavosťou
- používať jednoduché slová (u starších detí aj krátke vety)
- slová opakovať so správnym tónom hlasu, s adekvátnou mimikou tváre a rečou tela
Príklad: Päťnásťmesačné batoľa sa nudí a chce ísť von. Príde k dverám, začne vrieskať a trieskať do dverí. Mamička začne energicky a láskyplne opakovať: „Von! Von! Von! Von! Nudíš sa! Nudíš sa! Nudíš! Chceš ísť von! Ísť von! Ísť von!!!“ Akonáhle sa dieťa trocha ukľudní, môže s ním ísť mamička von, alebo mu ponúknuť nejakú alternatívu.
Dobré je aj chytiť batoľa za obe rúčky a pozrieť mu pritom do očí. Sú aj situácie, keď na pravidlo reštaurácie rýchleho občerstvenia nie je čas. Napríklad ak sa batoľa chystá ublížiť sebe alebo iným. Tam platí dôrazný tón a prísne „Nie! Biť sa nesmieš!“ plus zamračená tvár a prípadne aj tigrie zavrčanie a zdvihnutý ukazovák. Harvey upozorňuje, aby rodič nikdy nedovolil dieťaťu, aby niekoho udrelo alebo urážalo, ničilo cudzí majetok, vbehlo do cesty atď. Rodič je zodpovedný za činy dieťaťa, preto je jeho povinnosťou stanoviť pevné hranice a naučiť dieťa, že je zakázané ich prekračovať.
Ak pravidlo reštaurácie rýchleho občerstvenia a batolština v niektorých prípadoch nepomáhajú ukľudniť rozrušené dieťa, môže to byť aj kvôli tomu, že je dieťa veľmi unavené, hladné, choré, vystrašené a pod. Vtedy je potrebné buď jeho problém vyriešiť (hlad, nová hračka), alebo ho objať, prípadne ísť na chvíľku preč (niektoré deti sú príliš hrdé, aby s vyvádzaním prestali, keď ich niekto pozoruje). Používanie batoľštiny privádza mnohých rodičov do rozpakov a nechcú takto utišovať dieťa na verejnosti. Ak však dieťa vrieska na verejnosti, má okolitú pozornosť tak či tak a batoľštinou mu rodič môže pomôcť rýchlejšie sa ukľudniť.
Harvey Karp si myslí, že ÚCTA je po láske tým najdôležitejším, čo dieťa od rodiča potrebuje. Rešpektovať batoľa znamená, že mu rodič venuje skutočnú pozornosť, váži si jeho názor a plní jeho priania, pokiaľ sú rozumné a uskutočniteľné. Úctu a záujem je možné prejaviť činmi (prikývnuť, usmiať sa, nadviazať očný kontakt, skloniť sa na úroveň dieťaťa, nechať ho občas vyhrať malé vojny, ...) alebo slovami (odpovedať okamžite; spýtať sa, či mu môžete dať radu; rozprávať v batoľštine; ponúknuť možnosť výberu, ...).
Podobne ako dospelý, aj dieťa radšej spolupracuje, ak ho čaká nejaká ODMENA. Mnoho rodičov si pod pojmom odmena pre dieťa vždy predstaví nejakú sladkosť alebo hračku. Ale najväčšou odmenou je pre dieťa rodič sám, čas, kedy venuje dieťaťu svoju plnú pozornosť, či už ide o hranie alebo rozpávky atď. Spoločne strávený čas je nielen prejavom lásky, ale aj nevyhnutným predpokladom zdravého vývoja dieťaťa. Čím viac pozornosti dieťa dostáva, tým ochotnejšie spolupracuje. Aj sladké odmeny majú svoje miesto a čas a keď nie sú príliš časté, nemusí sa rodič obávať, že vytvorí u dieťaťa závislosť na sladkom. Napríklad taká zdravá sušienka pri prebaľovaní, jedna polovica pred prebaľovaním a druhá ako odmena za spoluprácu až po prebalení. Mnohé staršie deti milujú ako odmenu napríklad aj rôzne samolepky, razítka na ruku, plagát s hviezdičkami za dobré správanie, ...Niekedy stačí aj obyčajná slovná pochvala ako odmena.
POCHVALA pomáha jemne smerovať dieťa lepšiemu chovaniu a posilňuje jeho sebadôveru, ak sa správne používa podľa veku a stupňa vývoja dieťaťa. Veľké pochvaly typu :„Si to najlepšie dievčatko na svete“, sú lepšie v menších dávkach. To neplatí u batoliat do 2 rokov, tam sa nimi šetriť nemusí, pretože batoľatá do dvoch rokov prežívajú všetko veľmi intenzívne, nadšenie a potlesk zbožňujú. U detí starších ako 2 roky sú vhodnejšie uveriteľné pochvaly, pretože tie správne upevňujú ich sebadôveru.
Vždy je lepšie chváliť čin ako dieťa. Napríklad: „Ten koláč je vynikajúci!“, namiesto „Si fantastický kuchár!“. Alebo „Utretie tej rozliatej vody mi veľmi pomohlo.“, namiesto „Si super pomocník.“
Existuje mnoho spôsobov, ako dieťa pochváliť. Okrem slovnej pochvaly sú to:
- pozorovať ticho a so záujmom
- usmiať sa
- pokývať hlavou
- objať
- pohladiť po vlasoch
- potľapkať po chrbte
- prekvapene zdvihnúť obočie
- naznačiť zdvihnutým palcom, že je jednička
- uznale povedať „Hmmmm.“
- potriasť rukou
- zavesiť si kresbu dieťaťa na stenu
- ...
Veľmi milým pomocníkom pri výchove dieťaťa sú tzv. bočné dvierka. Rodič sa vtedy nepozerá na dieťa a predstiera rozhovor s nejakou obľúbenou hračkou alebo imaginárnou rozprávkovou postavičkou. Stíšeným hlasom tejto hračke alebo postavičke hovorí to, čo chce aby dieťa počulo, napríklad: „Počúvaj mačička, Emily dnes prvý krát odniesla plienku do koša!“ alebo „Taká som pyšná na Miška, predstav si, že už papká úplne sám!“ Okrem pochvaly sa bočné vrátka dajú použiť aj v situáciách, keď dieťa niečo nechce urobiť.
Často sa dnes pri výchove detí spomína dôležitosť pravidelného denného režimu. Prečo je tak dôležitý? Pretože okrem spoločne stráveného času rodiča s dieťaťom sú to práve pravidelné činnosti, ktoré dávajú dieťaťu pocit istoty a bezpečia. Pre batoľatá sú to také malé ostrovy predpovedateľnosti v mori neustálych zmien. Už 2-ročné deti sa často zlostia, ak sa nejaké veci dejú len trocha odlišne od ich očakávania. Dôvod pritom môže byť z nášho pohľadu úplne malicherný, napríklad ulomená sušienka. Čím staršie dieťa, tým väčšia pružnosť. K pravidelným činnostiam je možné pridať aj rôzne rituály, ako napr. špeciálna krátka pesnička pri umývaní zúbkov, masáž pred spaním, rôzne tančeky, poskoky atď. Tie majú tiež ukľudňujúci účinok, podobne ako napríklad šálka čaju o piatej pre dospelého.
Od troch rokov je možné formou nejakej hry batoľa začať učiť ukľudňujúcemu hlbokému dýchaniu (výdych je dlhší ako nádych), ktoré mu pomôže ukľudniť sa vždy, keď je rozrušené alebo vystrašené. Ako dobrý nástroj pri nácviku hlbokého dýchania môže pomôcť bublifuk. Ak chceme veľa malých bubliniek, musíme vydychovať dlho a pomaly. Hlboké dýchanie je účinný, pozitívny a zdravý zvyk. S učením trpezlivosti je možné začať už od 1.roka. Trpezlivosť je totiž ako sval, lepší sa cvičením. Nielen tá detská, ale aj dospelácka. Pri učení trpezlivosti sa u batoliat často používa budík. A z pár sekúnd môže byť po čase pár minút.
Zdroje: Harvey Karp: Nejšťastnější batole v okolí.
Pokračovanie - Výchova batoliat podľa Harveyho Karpa (2.časť: neposlušnosť, hranice a tresty)
Mohlo by vás zaujímať:
Výchova detí podľa Naomi Aldort (efektívna komunikácia)
Koncept kontinua a indiánska výchova detí
Šport, cvičenie a relaxácia počas tehotenstva
Homeopatia v tehotenstve, pri pôrode a kojení
Vhodné a nevhodné koreniny a bylinky v tehotenstve a pri dojčení
Prírodná liečba a cvičenie v šestonedelí
Schüsslerove tkanivové soli počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia
Výživa v tehotenstve
Päť zásad na koliku a plač miminka
Hypnopôrod – ľahší a menej bolestivý prirodzený pôrod
Autor článku: Ing. Paula HreškováPracuje ako shiatsu terapeut a v oblasti alternatívnej medicíny sa pohybuje už viac ako 15 rokov. Úspešne absolvovala viacero kurzov a výcvikov, spomeňme, homeopatický kurz, Shiatsu, Dornova metóda, kraniosakrálna terapia, práca s energiou, reiki a pod. V roku 2013 založila internetový portál/blog paula.sk s cieľom poskytovať čo najobjektívnejšie informácie v otázkach zdravia, výživy, pohybu, materstva atď., ktoré by mohli pomôcť tým, ktorí to práve potrebujú. Čítaj viac ...
