Vychovávať dieťa nie je ľahké. Neexistuje žiaden univerzálny systém vhodný pre každého.
Pre každého však platí, že ak chce vychovávať svoje deti podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, mal by dobre poznať sám seba, svoje myšlienky a reakcie a mal by vedieť odpovedať si na základné otázky svojej rodičovskej výchovy, a to:
„Čo chcem svojou výchovou dosiahnuť?“
a
„Ako na to reagujú moje deti?“.
Ak chcem, aby ma dieťa na slovo počúvalo, bude mi možno vyhovovať autoritárska výchova. Ak chcem, aby z môjho dieťaťa vyrástla emočne zdravá, slobodná a sebavedomá bytosť, asi skôr zvolím liberálnu alebo partnerskú výchovu.
Aké sú najčastejšie typy rodičovskej výchovy u nás?
UČITEĽSKÁ VÝCHOVA
Rodičia učitelia veria, že ich hlavnou úlohou vo výchove detí je „naliať do nich všetku múdrosť světa“. Cítia sa veľmi zodpovedne, že to všetko musia dieťa správne naučiť. A robia to tak, že dieťa neustále poučujú, moralizujú a podplácajú. Dieťa na takúto výchovu často reaguje vypínaním pozornosti. A kedže chce rodičovu lásku, poslúcha. Sú to typickí poslušní synáčikovia a „ockove princezny“.
Typické vety:
„Toto sa nesmie.“
„Toto sa nerobí.“
„Toto sa nepatrí.“
„Toľkokrát som ti už povedal/a, že to sa nerobí, tak prečo to robíš?“
„Dobré dievčatká/chlapci toto nerobia.“
„Takto ťa nebudem mať rád/a.“
Rodičovská láska sa tu používa ako odmena za správanie alebo úspech, je lekciou niečo za niečo. Láska je však láskou iba vtedy, ak je bez podmienok. Tento prístup vo výchove je veľmi rozšírený a často vedie z dlhodobého hľadiska k rôznym emocionálnym problémom.
AUTORITÁRSKA / AUTORITATÍVNA VÝCHOVA
Su to prísni a neempatickí rodičia, ktorých sa boja nielen ich vlastné deti ale aj kamaráti ich detí. Títo rodičia sú nároční, kontrolujú, prikazujú, trestajú a presadzujú svoju moc bez ohľadu na zrelosť dieťaťa, bez starostlivosti o obojstrannú komunikáciu. Väčšinou sami zažili podobnú výchovu a tak len opakujú starý vzorec. Obávajú sa, že by mohli stratiť kontrolu nad dieťaťom, že ich deti budú využívať, alebo že vychovajú deti, ktoré nebudú vedieť, kde sú ich hranice a nebudú brať ohľady na ostatných. Vychovávajú strachom, dieťa sa ich bojí a spolupracuje iba zo strachu, aby vyhovelo. Autoritárska výchova je často nekompromisná. Autoritárski rodičia nerešpektujú osobnosť dieťaťa, jeho individualitu. Napríklad silou mocou chcú, aby dieťa chodilo na gymnázium, no pritom pre jeho pokojný psychický vývin by bola lepšia iná škola.
Typické vety:
„Nie, ani náhodou!“
„To si vyhoď z hlavy!“
„Ako ti niečo také mohlo vôbec napadnúť!“
„Kým žiješ pod mojou strechou budeš robiť to, čo poviem ja!“
„Budeš sekat dobrotu, inak ...!
„Budeš proste poslúchať a viac sa o tom nebudem baviť!“
„Dostaneš po zadku, aby si si to zapamätal!“
Z krátkodobého hľadiska tento typ výchovy určité výsledky prináša, ale z dlhodobého hľadiska je najpravdepodobnejším výsledkom buď dieťa-rebel, ktoré utečie z domu alebo dieťa-sivá myška, ktoré nezvládne prvú vážnejšiu príležitosť žiť samostatne a slobodne. Títo rodičia nechápu, že manipulácia a trest vo výchove nefungujú, a že vychovávať neznamená ovládať. Ako chce rodič naučiť dieťa, že nesmie nikoho biť, ak ho on sám bije? Dieťa má naplniť svoje najlepšie predpoklady nie preto, že sa rodiča bojí, alebo že potrebuje získať jeho uznanie, ale preto, že to chce zo svojej slobodnej vôle. Poslušnosť, povoľnosť a ochotná spolupráca sú väčšinou známkou toho, že dieťa, aj keď vyzerá akokoľvek spokojné, podlieha vôli dospelého, pretože chce jeho lásku. Ako sme však už spomenuli pri učiteľskej výchove, láska je láskou iba vtedy, ak je bez podmienok. V okamihu, keď je láska použitá ako odmena za správanie alebo úspech, prestáva byť láskou a stáva sa lekciou, niečo za niečo.
LIBERÁLNA / NADMERNE ZHOVIEVAVÁ VÝCHOVA
Liberálna výchova je opakom autoritárskej výchovy. Pri tomto type výchovy je nulová autorita rodičov a dominuje dieťa. Rodičia sú benevolentní a majú veľmi málo požiadaviek na deti. Ich deti majú bezstarostný život. Chýba im akákoľvek kontrola a sociálna zodpovednosť. Tento typ rodiča si v podstate myslí, že musí dieťaťu všetko dovoliť, aby sa dieťa „dobre vyvíjalo“ a bolo sebavedomé. Chce z dieťaťa vychovať OSOBNOSŤ a urobiť to inak, ako jeho rodičia. A aj keď mu dieťa prerastá cez hlavu, verí, že to dobre dopadne.
Typické vety:
„Áno, zlatíčko ...“
“Rob si čo chceš. Ja ti to dovolím."
“Moje dieťa je samostatná osobnosť. Ja ho nechcem obmedzovať.”
Z takto vychovávaného dieťaťa sa často stáva bezohľadný manipulátor, ktorý je sebecký, povýšený, neprispôsobivý a ktorý má v živote problémy vo vzťahoch.
Osobitným druhom liberálnej výchovy je merkantilná výchova, v ktorej je dieťa neustále bez dôvodu odmeňované. Takéto dieťa si potom nevie vážiť hodnoty a stáva sa prospechárom. Pod liberálnu výchovu sa často radí aj kverulantská výchova, pre ktorú je charaketristické, že rodičia prijímajú informácie len zo strany dieťaťa a ospravedlňujú svoje dieťa bez konzultácie s učiteľom (alibizmus rodičov). Posledným druhom liberálnej výchovy je demobilizujúca výchova, pri ktorej dochádza k nedostatočnému podnecovaniu dieťaťa.
DISHARMONICKÁ / CHAOTICKÁ VÝCHOVA
Pre tento typ výchovy je charakteristická rozporuplnosťou. Rodičovské reakcie sú riadené momentálnymi popudmi a náladami. Neexistujú jednotné kritériá výchovy. Niekedy tolerované správanie je inokedy trestané. Dieťa je z toho zmätené, nemá v ničom istotu.
PARTNERSKÁ / DEMOKRATICKÁ VÝCHOVA
Pri tomto type výchovy nedominuje ani rodič, ani dieťa. S dieťaťom je zaobchádzané s rešpektom a úctou, pretože rodič partner verí, že rešpekt/úcta sú po láske tým najdôležitejším, čo dieťa od rodiča potrebuje. Rešpektovať dieťa znamená, že mu rodič venuje skutočnú pozornosť, váži si jeho názor a plní jeho priania, pokiaľ sú rozumné a uskutočniteľné. Základom tejto výchovy je efektívna komunikácia a dôvera, bez ktorej nie je možná žiadna otvorená komunikácia s dieťaťom. Rodič neklame, nevymýšľa si, neprifarbuje a dodrží, čo sľúbi. Jasne a otvorene hovorí, čo potrebuje a ako sa cíti. Nastavené sú pevne hranice s jasnými prioritami (zdravie a bezpečnosť) a s ich dôsledkami, ktoré pomáhajú deťom nielen rozpoznať nebezpečie, ale aj poznávať, čo je „dobré“ a „zlé“ konanie atď. Autorita je vnímaná ako súčasť bezpečného zázemia. Rodičia sú tím a neboja sa povedať „nie“. Nebrať deťom ich moc neznamená, že sa im dovolí robiť, čokoľvek si zaumienia. Deti rovnako ako dospelí žijú vo svete, ktorý má množstvo fyzických a sociálnych hraníc. Prirodzené obmedzenia, ktoré deťom nik nevnucuje, sú zdravou súčasťou ich rastu. Od detí sa vyžaduje správanie na intelektuálnej a sociálnej úrovni, zodpovedajúcej ich veku a schopnostiam. Žiada sa od nich vyjadrenie názoru na prijatie určitého rodinného rozhodnutia.
Typické vety:
„Ja by som to chcel/a takto. Ako by si to chcel/a ty?“
„Potreboval/a by som ….Pomôžeš mi?“
„Keď sa takto chováš, som smutná.“
„Ako by sme sa mohli dohodnúť?“
„Čo navrhuješ?“
Tento typ výchovy vyžaduje dodržiavanie istých pravidiel aj od samotných rodičov. Namiesto kontroly, kriku a dohovárania sa s deťmi robia dohody. Rodič povie, ako by to chcel urobiť a dieťa tiež povie svoju predstavu a spolu sa pokúsia nájsť také riešenie, aby to vyhovovalo obom stranám. Tento rodič chce viesť dieťa takým spôsobom, aby z neho vyrástla emočne zdravá, silná, milujúca, ohľaduplná, súcitná, prirodzená, slobodná, zdravo sebavedomá a zodpovedná bytosť. Preto je dôležité, aby pri výchove upustili od svojich očakávaní, vrátane prianí, aby bolo dieťa neustále šťastné.
Partnerskú výchovu propaguje aj známa rodinná poradkyňa v Čechách, Mgr. Katka Králová, ktorá je autorkou systému nazývaného NEVÝCHOVA. Ide o súbor myšlienok, princípov a praktických nástrojov, ktoré pomáhajú rodičom aj deťom k efektívnejšej komunikácii. Dá sa absolvovať ako online kurz formou vzdelávacích videí, audio nahrávok, cvičení a iných aktivít. Vďaka svojej jednoduchosti, účinnosti a citlivému prístupu k deťom a dospelým sa rýchlo rozšíril aj na Slovensko a do zahraničia. Má veľmi pozitívne ohlasy, pretože pomohol už tisícom rodičov, ktorí chceli mať so svojimi deťmi krajší vzťah (viac informácií o metóde Nevýchovy).
PATOLOGICKÁ VÝCHOVA
Pri patologickej výchove je dieťa vychovávané patologickým rodičom (alkoholikom, neurotikom, narkomanom, delikventom, recidivistom a pod.) Z toho potom plynie patologické správanie. K takému dieťaťu je potrebný veľmi citlivý prístup, pretože aj najmenšia kritika sa vie dotknúť jeho sebavedomia.
Zanedbávajúca / laxná výchova
Zanedbávajúca / laxná výchova je istým prejavom patologickej výchovy. Pre tento typ výchovy je typická nedbalosť rodičov o deti. Rodičia sa zaoberajú vlastnými aktivitami a nie tým, s kým sa ich deti stretávajú a ako trávia voľný čas a pod. Rodičia nepodporujú dieťa v štúdiu ani k aktivite vo voľnom čase. Buď je to nevšímavý rodič vyvalený na guači s novinami alebo rodič, ktorý nikdy nie je doma, pretože je stále v práci, v krčme, .... Takýto rodič, aby si mohol robiť svoje veci, zapne dieťaťu televízor/počitač. Nemá žiaden záujem o sociálny kontakt s dieťaťom a často ani so svojím životným partnerom. Tento typ rodiča si myslí, že dieťa sa má postarať samo o seba a naučiť sa, že život prináša problémy, ktoré treba zvládnuť. Väčšinou ide o rodiča, ktorý hovorí:„Moji rodičia sa o mňa tiež nestarali a zvládol som to.“
Typické vety:
„Aj bez strednej školy si zarobíš.“
„To ti nebude na nič dobré.“
Deti, ktoré vyrastajú v takejto rodine, majú často problémy nadviazať kontakty a citové vzťahy s ľuďmi, neskôr s partnerom.
Dieťa odzrkadľuje chovanie rodiča. Preto môže rodič pri výchove veľmi dobre využiť rôzne situácie, kedy on sám čelí stresu, neúspechu, frustrácii, bolesti, výzvam a pod., ak sa mu pri týchto situáciách podarí zachovať kľud. Keď batoľa kričí kvôli zbúranej veži z kociek, je možné reagovať tak, aby rodič nepoprel pocity dieťaťa a situáciu nedramatizoval. Môže zostať kľudný a dať najavo, že neprišiel dieťa zachraňovať a zmeniť situáciu, prípadne mu to nejako vynahradiť. Ak zostane v kľude, dieťa sa naučí cítiť tak isto a bude emočne odolnejšie. Ak sa staršiemu dieťaťu niečo nepodarí, alebo ak sa s ním prestane rozprávať nejaký kamarát, rodič môže vypočuť dieťa s láskou, ale s neutrálnym prístupom. Nie je to problém, pokiaľ rodič svojím prístupom dieťa nenaučí, že to problém je. Výchovou dieťaťa sa môže učiť aj rodič. Môže sa naučiť vytvoriť si väčšiu lásku k realite, k prítomnému okamžiku, vybudovať si schopnosť zachovať kľud, keď sa veci nevyvíjajú podľa jeho predstáv atď. Rodič je v kľude vtedy, ak je v danom momente schopný nazrieť do svojho vnútra a pochopiť svoje nutkavé konanie, svoje myšlienky a túžby.
Dieťa má vždy nejaký dôvod prečo koná tak ako koná. Všetko, čo dieťa potrebuje od rodičov je, aby ho milovali, rešpektovali, inšpirovali vlastným životom, dôverovali mu, že vie, čo je pre neho najlepšie, rozprávali sa o tom, čo je dobré pre ostatných, a tak si spoločne užívali život.
„Rodičovstvo je cesta k zrelosti a rastu pre tých, ktorí sa odvážia viac sa učiť a menej vyučovať, pretože život s deťmi je bohatý, plný zmien a je neustále v pohybe.“ (Naomi Aldort)
O tom, ako si viac užívať rodičovstvo krásne rozpráva Miloslav Kráľ v audioknihe Šlabikára štastia 3 (Dospelí deťom - deti svetu).
Zdroje:
[1] eduworld.sk
[2] nevychova.cz
[3] Naomi Aldort – Vychovávame deti a rastieme s nimi
[4] Image courtesy of photostock at FreeDigitalPhotos.net
Mohlo by vás zaujímať:
Rozhovor o výchove detí s Naomi Aldort
Výchova detí podľa Naomi Aldort (efektívna komunikácia)
Výchova detí podľa Naomi Aldort (láska a sebavyjadrenie)
Výchova detí podľa Naomi Aldort (emocionálna istota, samostatnosť a moc)
Koncept kontinua a indiánska výchova detí
Výchova batoliat podľa Harveyho Karpa (1.časť: batoľština, úcta, odmena a pochvala)
Výchova batoliat podľa Harveyho Karpa (2.časť: neposlušnosť, hranice a tresty)
