Podľa oficiálnej definície svetovej zdravotníckej organizácie je zdravie stavom kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen stavom neprítomnosti choroby a slabosti. Podľa tejto definície je viac ako 70% populácie nezdravých :). Okrem toho je jasné, že ide o stav, ktorý nie je trvalý a nemenný, pretože existuje sústavné vzájomné pôsobenie organizmu na prostredie a naopak. Tým sa dostávame k ďalšej definícii zdravia, a to: „Zdravie je vnútorná rovnováha energií v tele.“ K tejto definícii sa prikláňajú hlavne alternatívne terapie a holistické (celostné) prístupy k zdraviu.
Faktory ovplyvňujúce zdravotný stav sú komplexné a navzájom prepojené a vlastná aktivita každého jednotlivca tu hrá veľkú úlohu. Preto zdravie nemôže byť zodpovednosťou len samotného zdravotníckeho sektora, aj keď tento sektor a zdravotnícke systémy môžu hrať významnú úlohu. Za svoje zdravie je zodpovedný každý sám. Každý by mal venovať čas a pozornosť tomu, aby jeho telo správne fungovalo, pochopiť jeho účel a zmysel.
Medzi najdôležitejšie faktory zdravia, ktoré môže každý jednotlivec ovplyvniť, patria výživa, pohyb a relaxácia.
Hlavne výžive by sa mala venovať veľká pozornosť. Zdravá výživa je taká výživa, ktorá človeku všestranne prospieva a nijako mu neškodí. Existuje mnoho stravovacích (výživových) systémov a ich obhajcov, takisto ako aj mnoho protichodných informácií o strave. Najznámejšie výživové systémy sú makrobiotika, delená strava, čínska dietetika, ajurvédska výživa, rôzne formy vegetariánstva, paleo výživa, delená strava atď. Univerzálny systém stravovania vhodný pre každého bez rozdielu však neexistuje. Optimálna/správna strava je preto individuálna. Hlavným dôvodom je rozdielna genetická informácia, rozdielne fyzické obmedzenia a rozdielny metabolizmus každého z nás. To, čo je zdravé pre jedného, môže druhému škodiť. Aj keď ide napríklad o jednu a tú istú potravinu.
Pri akomkoľvek systéme stravovania by však mali platiť všeobecné zdravé
stravovacie návyky ako napríklad jesť v kľude a pomaly, veľa prežúvať,
uprednostňovať čerstvé domáce potraviny (hlavne surovú zeleninu a
ovocie), obmedzovať cukry a nekvalitné tuky, piť čistú vodu, uprednostňovať domáce sezónne
potraviny pred dovážanými, minimalizovať používanie potravín priemyselne
vyrábaných a konzervovaných, uprednostňovať kvalitu pred
kvantitou (bio a eko potraviny sú tiež dobrou voľbou) a pod. Čo sa týka kvality potravín, problémom je hlavne dopyt po lacných potravinách. Nadnárodné
veľkoobchodné spoločnosti tlačia na výrobcov potravín, aby
dosiahli čo najnižšie ceny a boli čo najviac konkurencieschopné, a to má
potom dopad na kvalitu výrobkov. V súčasnosti je situácia taká, že čo odborník na výživu alebo zdravie, to iný názor. Preto nie je nutné stať sa odborníkom, vyhľadávať všetky dostupné informácie a názory na internete alebo študovať všetky knižné novinky o zdraví, ale používať zdravý rozum, pozorovať ako naše telo reaguje na jednotlivé potraviny, nepodliehať vplyvu okolia a zabehaným stereotypom. Určite sa oplatí stráviť nejaký čas čítaním obalov potravín, ktoré kupujeme najčastejšie, aby sme zistili, čo vlastne konzumujeme.
Významnou súčasťou ľudskej výživy a dokonca aj liečby sú bylinky, či už kulinárske alebo liečivé. Skutočnosť, že niektoré rastliny obsahujú liečivé látky, je známa už od staroveku a ľudia na základe svojich skúseností už vtedy využívali byliny na liečbu rôznych chorôb. Byliny/bylinky dodávajú telu okrem liečivých látok aj potrebné chýbajúce látky, predovšetkým niektoré vitamíny, minerály a stopové prvky. Doposiaľ bolo preskúmaných mnoho liečivých rastlín, ale stále neexistuje konečný prehľad obsahových látok dokonca aj tých bylín, ktoré sa používajú od nepamäti. Každá bylinka je liek a je nutné o nej niečo vedieť, kým sa začne užívať. Vynikajúcim zdrojom informácií sú knihy o liečivých rastlinách, kde je presne opísané, kedy a ako by sa mali liečivé byliny zberať, aby mali čo najväčší obsah účinných látok, aké by malo byť ich dávkovanie v prípade liečby určitých zdravotných problémov a pod. Osvedčené recepty na jednotlivé ochorenia nájdeme často aj u našich starých mám a otcov.
Vhodná pohybová aktivita, či už v podobe nejakého komplexného cvičenia alebo športu, je v oblasti udržania alebo dosiahnutia želaného zdravia tiež veľkým pomocníkom. Pozitívne totiž ovplyvňuje telesnú a duševnú pohodu. Vynikajúce cvičenia pôsobiace pozitívne na telo aj ducha sú hlavne joga, tajči, čikung, ale aj tanec a akékoľvek iné cvičenie vykonávané s radosťou.
V každodennom živote je veľmi dôležité nájsť si čas aj na oddych, čas pre seba. K pocitu uvoľnenia a k odstráneniu napätia veľmi prispieva relaxácia. Vtedy člověk viac vníma svoje telo, jeho potreby a signály. Aj samotné vedomé dýchanie robí veľa. Vynikajúce antistresové a relaxačné účinky má aj meditácia. Harmonizuje, pomáha upokojiť myseľ, uvoľniť sa a oslobodiť sa od prebytku vonkajších vnemov. Aby mal človek dobré duševné zdravie a bol v rovnováhe sám so sebou, musí byť v rovnováhe aj so svojím okolím alebo aspoň zaujať k svojmu okoliu taký postoj, ktorý mu umožní udržať si patričný odstup od situácií, ktoré vyvolávajú permanentné napätie a stres.
Ľudské telo má neuveriteľné samoliečiace a regeneračné schopnosti, potrebuje však na to vhodné prostredie a správnu stimuláciu. Ak má byť akákoľvek liečba naozaj úspešná a liečebný účinok dlhodobý, musí byť vyvinutá aj vlastná aktivita a musia byť rešpektované odporúčania týkajúce sa úpravy stravovania, pohybu, relaxácie, prípadne aj celkového životného štýlu.
Ako tvrdí Arthur Schopenhauer: „Zdravie nie je všetko, ale bez zdravia je všetko ničím.“
Image courtesy of Serge Bertasius Photography at FreeDigitalPhotos.net
